Charlieho malé tajomstvá a čaro nostalgie

Charlieho malé tajomstvá Stephen Chbosky

Žáner Young Adult v knihách stále nezastaviteľne naberá na popularite. Príbehy z obdobia puberty sa zakrádajú do našej literatúry. Prinášajú fantastické príbehy, ktoré sa pre mnohých z nás zdajú byť nedosiahnuteľné. Charlieho Malé tajomstvá môžu vyčnievať zo svojho žánru, ale, podľa môjho názoru, len v dobrom zmysle.

Charlie prežíva svoj prvý rok strednej školy, aj keď sa nedá považovať za najväčšieho geeka, neznamená, že je práve populárny. Neistý, hanblivý a s intelektom, ktorý prerastá svoje ročníky. Neraz je tak zaseknutý medzi užívaním svojho života a neustálym pokusom od neho utiecť. Kniha, ktorá bola vydaná v 1999, si ešte stále udržuje svoju popularitu u tínedžerov a každým rokom naberá na stúpencoch. Možno je to vďaka citátom, ktoré ešte aj po dvoch dekádach stále poletujú po sociálnych sieťach. Slová "We accept the love we think we deserve" tak neunikli nikomu a ešte stále sa objavujú ako popisok na instagrame.

Charlieho malé tajomstvá si udržujú svoje miesto v pop kultúre aj po rokoch. Natíska sa otázka: Prečo? Je to skutočne len vďaka citátom?

Podľa môjho skromného názoru je to spôsob, akým autor vykreslil dospievanie a život adolescentov. Chbosky bol schopný vytvoriť silne atmosférickú knihu, ktorá v čitateľovi vyvoláva nostalgiu, aj keď mnohí z nás už 90 roky ani len nezažili. Zachytáva trápenia obyčajných detí, či už ide o problematiku psychiky, diskriminácie, drog alebo len neschopnosti v milostných vzťahoch. Charlieho malé tajomstvá je rozhodne kniha, do ktorej nie je príliš ťažké sa ponoriť. Charlie je rozprávačom svojho príbehu, pričom my sa o jeho živote dozvedáme len vďaka listom, ktoré nám píše. Dostávame sa k nemu blízko, vieme nahliadnuť priamo do jeho myšlienok, ktoré sú často viac zmätené ako on samotný. Jeho priamočiarosť nechá v čitateľovi dojem, aj keď sa s jeho problémami možno priamo nestotožňuje.

Trápenia všetkých postáv, ktoré sú samé o sebe charizmatické, môže tento problém jednoducho napraviť. Súrodenecká dvojica Patrik a Sam predstavujú priamy protiklad Charlieho, no aj napriek tomu ich vzťah sa zdá skutočný. Majú svoje tiene, ktoré ich prenasledujú, zatiaľ čo sa držia svojich zvykov. Už pri ich prvom stretnutí si vieme vyvodiť, aký typ charakterov sú, na koho z našich školských chodieb sa podobajú. Každý si tak nájde vo svojom živote vlastného Patrika a Sama a o to viac sa s nimi zblíži.

Dej nie je naplnený akciou alebo neustálou drámou, nakoľko to nie je pre túto knihu potrebné. Vnímame momenty, kedy si naša skupinka hrdinov len užíva svojho života. Aj napriek tomu sa však nezdá, že gradácia je pomalá, skôr veľmi prirodzená a prehľadná, nakoľko dramatické momenty a dej samotný má niekoľko es v rukáve. Dejová priamka tak dáva zmysel a dovoľuje nám predýchať jednotlivé strasti bez toho, aby nás ihneď tlačila do ďalšej. Pokiaľ si však človek obľúbil charaktery, tak mu aj niekedy pomalšie tempo nepríde ako problém.

Okrem deja a postáv sa v knihe nachádza niekoľko milých odkazov na hudbu, knihy, muzikály a seriály, ktoré zodpovedajú dobe. Človek tak cíti istú hrdosť, že si nejaký odkaz všimol, čítal. Aj ja som sa ocitla v situácii, kedy som skákala pri spomenutí The Rocky Horror Picture Show alebo Davida Bowieho.

Práve takéto drobné odkazy sú pomôckou pre vytvorenie atmosféry, s ktorou Chbosky značne pracoval. Celé čítanie sa zdá známe, akoby sme spoločne s Charliem prežívali opäť svoj prvý ročník strednej školy, kedy sme začínali novú etapu života. Kniha je ale dostatočne ústretová aj pre mladších čitateľov, ktorí snívajú. Aj keď sa to nezdá, je takmer nemožné vyhnúť sa spomienkam. Každý ich prežíva, ale dnes sa s nimi pracuje najmä na báze marketingovej stratégie. Charlie je však úprimný. Jeho zážitky sú osobné a pre nás dosiahnuteľné. Obrovské americké party nechal v prachu a boli vymenené za skromnejšie stretnutia, na ktorých nie je hlavným dôvodom si nepamätať ráno.

Charlie nás nabáda k tomu, aby sme skutočne náš život prežívali a nestáli len v kúte. Využili možnosti, ktoré máme ako mladí ľudia, aj keď sa v súčasných podmienkach táto časť môže zdať komplikovaná. Do istej miery by som považovala Charlieho za predchodcu moderných kníh a seriálov s YA tematikou. Euphoria, SKAM alebo Skins sa tak nesú na podobnej vlne aj napriek tomu, že sú na rozdielnej platforme. Ich cieľ je rovnaký, zvýšiť povedomie o dôležitých témach a podnietiť mladých k žitiu, nech to znie akokoľvek klišé.

Chboskemu sa podarilo stvoriť knihu, z ktorej priam saje autentickosť. Ako čitateľ veríme tomu, čo Charlie prežíva a my to pochopiteľne prežívame spolu s ním. Charlieho malé tajomstvá dokážu zahriať pri srdci. Starý, mladý, každý sa rád opäť ponorí do svojho života na strednej škole a tí, čo na nej ešte stále sú, sa radi vrátia k „normálnemu životu", keď naše tváre nezakrývali rúška. Kniha sama o sebe nie je vôbec náročná alebo dlhá. Väčšinou sa počet strán pohybuje okolo dvesto a doba čítania je približne tri hodiny. V hre je však aj záložný plán v podobe filmu, ktorého réžia bola pod palcom samotného autora. Charlieho príbeh je jeden z tých, pre ktorý sa oplatí vrátiť ku knihám, ako ich poznáme.