Rozmýšľali ste niekedy, aký je príbeh Vášho značkového trička, roztrhaných riflí či nových párov tenisiek? Alebo vbehnete do obchodu len preto, že sú 70% zľavy, nakúpite aj to, čo Vám netreba a väčšina oblečenia ostane ležať na hornej polici skrine, prípadne ho máte raz, dvakrát oblečené? Poďme sa spoločne pozrieť na módnu situáciu v našej škole, porovnať si dva protiklady a povedať si aj niečo o tom, čo všetko sa skrýva za výrobou jedného kusu bavlneného trička či setu oblečenia.
Na našom Instagramovom profile @gvpt.such sme zdieľali anketu, v ktorej sme sa pýtali študentov našej školy, koľkokrát a kde nakupujú svoje oblečenie. Výsledky dopadli prekvapivo dobre. Veď posúďte sami:
Dôležitá je kvalita, nie kvantita. Z výsledkov vidno, že toto sme už pochopili. Problém teda nastáva u obchodov, značiek. Najviac ľudí zahlasovalo za second hand, čo je skvelá správa. Druhý však prichádza fast fashion. V boji o prvenstvo sú častokrát spomínané práve tieto trhy oblečenia. Poďme si teda o nich niečo povedať a porovnať ich.
Fast Fashion
Každý z nás už určite vie, že svet rýchlej módy nie je taký ružový, ako sa zdá. Vieme však, čo sa za tým skutočne skrýva? My vidíme len tú pozitívnu stránku, presne to, čo firmy chcú, aby sme videli – lacné, moderné oblečenie, ktoré keď vynosíme alebo sa nám prestane páčiť, môžeme znovu vrátiť do predajne a navyše nám dajú zľavu na ďalší nákup. Paráda, nie? Presne na tomto princípe si zakladajú mnohé fast fashion obchody, či už je to H&M, ZARA, Bershka, Nike a mnoho ďalších. Prečo teda nenakupovať takto výhodne? Tu je zopár hlavných dôvodov:
Lacná pracovná sila
Ženy, muži, často aj deti, ktorí zbierajú bavlnu a šijú toto oblečenie dostávajú zaplatenú smiešnu sumu. Za štýlovú bundu zaplatíme aj 50€. Viete, koľko dostanú zaplatené šičky? Približne euro. Ostatné peniaze idú značke. A neraz sa stane, že na výplatu musia čakať aj niekoľko mesiacov, čo znamená, že sú nútené zostať pracovať vo fabrike.
Podmienky práce
Ľudia pracujú naozaj v nehostinných podmienkach. Sú zavretí v jednej miestnosti, kde je „hlava na hlave”. Je tam vydýchaný vzduch, hygienické podmienky sú úplne biedne, po stenách sú plesne a niekde môžeme nájsť aj vši pobehujúce po zemi.
Ochranné odevy pri práci sa nepoužívajú, pracovníci dýchajú výpary z toxických látok, ktoré sa nachádzajú v oblečení a majú veľký vplyv na ich zdravie. Netají sa, že niektoré látky používané na výrobu fast fashion, sú vysoko toxické, dokonca karcinogénne.
Dopad na životné prostredie
O tomto by sa dalo rozprávať aj hodiny, pokúsim sa to však zhrnúť v skratke.
Textilná výroba patrí medzi najväčších znečisťovateľov vody a ovzdušia – vyprodukuje 1,2 miliardy ton CO2 ročne. Fast fashion sa na tom podieľa najviac. Väčšina oblečenia sa vyrába v krajinách tretieho sveta ako sú India, Bangládeš, ale aj Čína. Problém nastáva, že štáty sa spoliehajú na uhoľné elektrárne, ktoré výrazne znečisťujú ovzdušie – rast emisií.
A ako táto „rýchla móda” negatívne vplýva na vodu? Približne 20% priemyselných vôd je znečistených práve spomínaným módnym priemyslom. Znečistenie pochádza z úpravy a farbenia textílií. Horšie však je to, že spoločnosti vypúšťajú milióny litrov chemicky kontaminovanej vody do vodných ciest, z ktorých používajú vodu obyvatelia krajín (dúfam, že nemusím hovoriť o dopade na zdravie ľudí) a v konečnom dôsledku táto voda ničí riečne a morské ekosystémy. Len pre predstavu, továrne textilného priemyslu využijú 1,5 miliardy kubických metrov sladkej vody ročne.
Second Hand
Dve slová a koľko nezhôd vedia spôsobiť. Nákup z druhej ruky. V minulosti sa daný pojem spájal s chudobným človekom. Teraz však z toho vzniká módny trend. Myslím, že každý už aspoň raz v živote prekročil prah takého obchodu. Obchodu, kde strávime dvakrát viac času ako inde. Chodíme od radu k radu, prehŕňame sa v kope oblečenia, až kým nenájdeme niečo, čo by sa nám páčilo. Avšak, nemalo by byť nakupovanie práve o tej atmosfére? Ak ste si ešte v second hand nič nekúpili, dám vám pár dôvodov zmeniť to:
Oblečenie s príbehom
Ak patríte medzi ľudí, čo obľubujú veci, ktoré si už „zažili svoje”, nákup je pre vás ako stvorený! Dajte oblečeniu ešte jednu šancu na život!
Chránite prírodu
Ako som už spomínala, módny priemysel produkuje enormné množstvá odpadu, vznikajú skládky, výrobou oblečenia sa znečisťuje ovzdušie aj voda. Čím menej novo vyrobených kúskov nakúpime, tým lepšie pre našu planétu. Ak teda chceme redukovať odpad, nákup v obchode z druhej ruky sa stáva skvelou voľbou.
Kvalitné a lacné
Je táto kombinácia vôbec možná? Áno, je. Možno ste si už všimli, že keď vojdete do fast fashion, veci sú na sebe nakopené, pokrčené a na prvý pohľad sa vám nie vždy páčia. Väčšina neprekvapí, ani keď sa dotknete materiálu. Je to nekvalitné oblečenie, ktoré bude púšťať farbu alebo sa látka za krátku dobu zničí. Nevravím, že v obchodoch z druhej ruky je všetko dokonalé, ale dajú sa tam nájsť kúsky, ktoré vám vyrazia dych a vydržia roky (pokiaľ si nekúpite fast fashion v second hand). Ak teda narazíte na kvalitný materiál a kúsok vám sadne, krása je na svete – zábavné, udržateľné a etické nakupovanie.
Ste kreatívni? Využite to!
Pokiaľ patríte medzi ľudí, ktorí si radi zdobia svoje príbytky, vyšívate, dávate veciam novú tvár, tak second hand akoby ste našli. Oblečenie si môžete vždy dotvoriť. Pridáte mašľu, opasok, vzor alebo aj farbu a váš kúsok bude ešte originálnejší. Kreativite sa predsa medze nekladú.
Ešte napíšem pár slov k hygiene. Niekomu sa môže zdať nepríjemné, že oblečenie, ktoré si kupuje, už mal na sebe niekto iný. Čo ak mal nejakú kožnú chorobu a teraz ju dostanem aj ja? Čo ak mi vyvolá alergickú reakciu? Otázok tohto typu je nespočetne veľa. Oblečenie, ktoré však smeruje do sekáčov, je dôkladne vyčistené a vyžehlené. Navyše počas jeho pobytu v obchode sa perie viackrát, teda ak by ste si tu chceli kúpiť H&M blúzku, je to pre vás bezpečnejšie, nakoľko chemické látky obsiahnuté v oblečení sa praním redukujú.
Nákup z druhej ruky môžete uskutočniť buď v lokálnom sekáči, alebo si objednať takéto oblečenie z internetu. Tu je zopár trhovísk, ktoré predávajú second hand kúsky v Európe s dovozom na Slovensko a za prijateľné ceny: Vino Kilo, Desert Fox Collective, Veras Vintage.
Matematika v praxi
Módny priemysel nielenže výrazne znečisťuje vodný ekosystém, navyše aj minie enormné množstvá vody. Máte aspoň približnú predstavu o tom, koľko litrov vody sa spotrebuje na výrobu jedného bavlneného trička? Nie? Tak ja vám to teda prezradím. 2700 litrov vody. A viete, koľko tričiek sa predá celosvetovo za jeden rok? Dve miliardy, minie sa teda 5 biliónov 400 miliárd litrov vody a to hovorím len o jednom kuse oblečenia! Nebudem však nosiť len tričko, musím mať predsa aj nohavice. Na výrobu takéhoto setu sa spotrebuje 20 000 litrov vody. Keďže denne vypijeme v priemere 2 litre, voda v takomto obrovskom množstve ako je 20 000 litrov, by nám vystačila na 10 000 dní, čo predstavuje približne 27 rokov. Samozrejme, nie všetky firmy používajú pitnú vodu pri výrobe oblečenia, ale aj tak by sme dokázali veľa ušetriť. Poďme si to ešte porovnať ku 10 minútovej sprche. Ak máme sprchu pustenú naplno, za jednu minútu sa spotrebuje približne 12 litrov vody, za 10 minút teda 120 litrov. Výroba trička a nohavíc by nám zabezpečila približne 166 desaťminútových spŕch.
Rast, spracovanie, preprava a umývanie (čistenie bavlny) si vyžaduje enormné množstvá vody.
Najdôležitejšie je, aby sme nenakupovali zbytočne. Keď niečo potrebujeme, je na nás, či podporíme fast fashion, čiže niečo neľudské, jedného z najväčších znečisťovateľov životného prostredia, alebo si vyberieme second hand, teda etické a eco-friendly nakupovanie. Môžeme podporiť aj udržateľnú značku, čo si však vyžaduje väčšie množstvo peňazí, ako sme ochotní dať za oblečenie.
Ak vás môj článok o módnom priemysle zaujal, určite odporúčam si pozrieť dokumentárny film The True Cost, ktorý vám ešte viac otvorí oči. Hlavne ich, prosím, pred realitou nezatvárajme.
Zdroje: