Na našom Instagramovom profile gvpt.such som sa vás znova pýtala. Položila som otázku, či radšej čítate knihy v slovenčine, alebo v angličtine. Dopadlo to nasledovne:
Z výsledkov ankety môžeme vyčítať, že 73% ľudí, študentov a profesorov, uprednostňuje možnosť čítania kníh v slovenčine a len 27% zúčastnených číta knihy v anglickom jazyku. Prečo je to tak? Odpoveď už možno poznáte sami. Je úplne prirodzené, že materinský jazyk nám je bližší, však ho počúvame a hovoríme ním už odmala. Je skôr raritou, ak niekto radšej používa cudzokrajnú reč vo svojom osobnom živote. Učenie sa cudzieho jazyka má však nespočetne veľa výhod. Jazyky vám nielenže pomôžu v kariére, odchýlia bránu do sveta, ale v prvom rade otvoria vašu myseľ. Získate nový pohľad na vec, objavíte ďalšiu stránku seba samého. Však aj výrok slávneho japonského spisovateľa menom Haruki Murakami, hovorí: ‘Learning another language is like becoming another person.‘ („Učenie sa iného jazyka je ako stať sa iným človekom.“) Čítanie zďaleka nie je jediný prostriedok, ako sa naučiť plynule hovoriť v cudzej reči, ale v dobe globálnej pandémie COVID-19, dobre dostupný a účinný. Poďme sa teda pozrieť na benefity čítania v angličtine, univerzálnom svetovom jazyku:
Nová slovná zásoba
Počas čítania sa vaše množstvo slovnej zásoby značne rozšíri. Nefunguje to však tak, že len čítate, zrazu sa dostanete na koniec kapitoly a vlastne ani neviete, o čom bola, no napriek tomu idete ďalej. Počas čítania prídete na mnoho slov, ktorým nebudete rozumieť. Vtedy je vhodné zobrať si slovník, vyhľadať dané slovo a napísať si jeho význam (snažte sa uchovať slovíčka pokope na jednom papieri, má to väčší zmysel). Robte takto aspoň do polovice knihy – potom je väčšia pravdepodobnosť, že sa výrazy začnú opakovať. Len pre zaujímavosť, slovná zásoba anglického jazyka sa skladá z viac ako milióna slov, avšak bežne sa z nej používa len 170 000 výrazov a jeden človek ovláda v priemere 25 000 slov (človek, ktorého je rodným jazykom angličtina). Vidíte? Nie je to také hrozné, tak nevešajte hlavu.
Vyšší level jazyka
Či ste len začínajúci anglický knihomoľ, alebo už máte nemalý rad prečítaných kníh na poličke, vždy sa dá posunúť o level vyššie. Ak patríte medzi začiatočníkov, vyberte si nejakú ľahšiu knihu na čítanie – nechceme sa predsa demotivovať, práve naopak – potrebujeme si zdvihnúť sebavedomie. Je tiež dôležité si uvedomiť, že nemusíte rozumieť všetkému. Stačí pochopiť kľúčové slová, zvyšok si teda už viete domyslieť. Avšak ako som napísala v predošlom bode, ak počas čítania už dlhšiu dobu „nie ste v obraze“, treba siahnuť po slovníku, vtedy už nemá význam trápiť sa.
Mozog pracuje intenzívnejšie
Kniha nie je dvojstranový internetový článok. V dobrej knihe je príbeh, minimálne na 50 strán. Mozog musí viac pracovať, aby si všetky postavy, dialógy, situácie vedel zobraziť aj v cudzom jazyku. Pri čítaní zapájame obidve hemisféry mozgu – ľavá sa stará o to, aby sme vedeli text prečítať a pravá o predstavivosť. Ak máme knihu v cudzom jazyku, dáme zabrať ľavej mozgovej hemisfére dvojnásobne, pretože práve tam sa nachádzajú veci ako gramatika či slovná zásoba. To je dôvod, prečo nám čítanie v angličtine zaberie viac času, trvá dlhšie, kým pochopíme všetky súvislosti, kým si kapitoly pospájame do jedného celku – príbehu knihy.
Kedykoľvek a kdekoľvek
Doslovne. Všade na svete si môžete kúpiť knihu. A trikrát hádajte v akom jazyku sa knižky predávajú po celom svete? Presne tak, v angličtine. Svoju zverenkyňu si môžete zobrať a čítať kedykoľvek sa vám len zachce. Veď povedzte, už vám kniha niekedy uškodila?
Čítajte nahlas
Tento posledný bod je skôr rada ako benefit. Ak sa dá, čítajte si nahlas, vtedy zapojíte aj ďalší zmyslový orgán, sluch. Príbehu lepšie porozumiete. Nielenže už dvojnásobne zapájate ľavú hemisféru pri čítaní v cudzom jazyku, ak pridáte aj hlas, rovnako sa zvýši aj produktivita pravej hemisféry – výslovnosť a intonácia reči sa nachádzajú práve tu. Vážení, čítajte nahlas!
Ako hovorí nadpis, všetko má svoje pre a proti. Áno, aj čítanie kníh v angličtine má svoje nevýhody, avšak je ich oveľa menej ako benefitov:
Zabúdanie slovenských pojmov
Čuduj sa svete, naozaj to je tak. Netreba k tomu veľa. Globalizácia a sociálne médiá sú veľkými influencermi sami o sebe. Ak budete čítať správy, noviny, knihy len v angličtine, začnete v nej pomaly, ale isto aj premýšľať. Postupom času zistíte, že ako prvý vám počas konverzácie napadne anglický výraz a ten slovenský ste akosi zabudli. Slová vo vete začnete nahrádzať inými pojmami. Myslím si však, že toto väčšina z nás študentov robí na dennej báze.
Nedostatok emócií
Je fascinujúce, že angličtina má širšiu slovnú zásobu, no napriek tomu sa nám príbeh v nej nevryje pod kožu až tak, ako ten slovenský. Akosi to nevieme precítiť, že? Toto som už spomínala v úvode. Súvisí to s faktom, že od útleho detstva nám boli čítané rozprávky v slovenčine. Práve tu vznikajú prvé emócie, ktoré si dieťa na základe príbehu vytvára. Keď našli trpaslíci Snehulienku mŕtvu, nie jedno dieťa sklopilo zrak, bolo smutné či plakalo. Naopak, keď Snehulienka po bozku princa akoby zázrakom ožila, bolo šťastné a spokojné, že všetko dobre dopadlo. Je teda úplne prirodzené, že nám je materinský jazyk najbližší. Cudzí jazyk nám vie navodiť rovnakú atmosféru, ale treba ho dostať do krvi, čo si vyžaduje roky tvrdej práce.
Plynulá konverzácia s bohatou slovnou zásobou v angličtine zodpovedá úrovni B2, čo je teda maturitná skúška u nás na 4-ročnom gymnáziu. Na tzv. skúške dospelosti sa však bez čítania s porozumením nezaobídete. Skúste si teda zobrať do ruky nejakú knihu v angličtine, ponoriť sa do nej a vytrvať až do konca. Keď niekoľkokrát tak urobíte, bude sa vám zdať, že tie maturitné texty sú jednoduchšie ako predtým. Je to výzva, ale bez výziev by bol život o ničom, čo poviete? Ak ešte potrebujú motivovať aj extroverti, ktorí si s knihou v ruke nevedia predstaviť ani hodinu, vedzte, že vo svete sa môžete vydať do 67 rôznych krajín, kde oficiálnym jazykom je angličtina. Najznámejšie sú Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Írsko, Kanada, USA, Austrália a Nový Zéland. Máte možnosť porozprávať sa s viac ako 400 miliónmi ‘native speakers‘. Celkovo hovorí po anglicky približne 1,4 miliardy ľudí. To už znie lepšie, že?