Rozhoduješ sa, že začneš robiť SOČ? Táto iniciálová skratka je odvodená od slov stredoškolská odborná činnosť. Je to súťaž 17-tich odborných oblastí, taktiež i záujmová činnosť žiakov denného štúdia stredných škôl. Jej cieľom je rozvíjať talent nadaných študentov, ktorí môžu ukázať, čo sa v nich skrýva. Študent sa napríklad naučí prezentovať svoje vedomosti a nápady, naučí sa kriticky myslieť. Žiak sa do súťaže prihlási cez on-line systém prihláškou a podmienkou je písomná práca, ktorú autor, resp. autori neskôr ústne obhajujú pred komisiou. Stále si nevieš úplne predstaviť, čo to obnáša? V tomto rozhovore som položila pár otázok Marekovi Červeňovi, 4. E, ktorý napísal spolu tri práce SOČ a má za sebou bohaté skúsenosti, ktoré môžu pomôcť aj ďalším spolužiakom.
Prečo si sa rozhodol zapojiť do súťaže?
Dôvod, prečo som začal robiť niečo navyše, a v podstate prečo ľudia začínajú robiť niečo navyše je, že si myslia, že im to neskôr v živote pomôže, napríklad to môže pomôcť pri prijímaní na vysokú školu, prípadne niekde ďalej, a práve preto som začal aj ja.
Akú odbornú oblasť si si vybral?
Rozhodol som sa pre dve odborné oblasti. Prvou z nich bola matematika, fyzika – Zákonitosti difúzie a druhou bola história, filozofia, právne vedy – Vplyv antickej kultúry na moderné európske jazyky. Históriu, filozofiu a právne vedy som si vybral hlavne preto, že som na slovenčine robil SOČ-ku o vplyve latinčiny na moderné jazyky a inteligenciu ľudí. A fyziku, matematiku som sa rozhodol vybrať, pretože matematika je niečo, čo chcem robiť a čo ma reálne zaujíma. Bol to vlastne projekt, ktorý som už mal urobený a len som to spísal do formy SOČ.
Ktorá práca bola pre teba ľahšia/príjemnejšia? Vedel by si ich nejako porovnať?
Obidve práce sa mi robili celkom dobre. Obe som mal predpripravené a ľudia, čo ma poznajú a vedia, aký je môj vzťah k difúzii; s týmto jedným projektom som bol už na viacerých miestach a teraz som ho len viac-menej prepísal do SOČ-ky; tak vedia, že asi ako s každým iným projektom, ktorý sa rieši dlho, sú s ním rôzne problémy, tak vznikne taký, ani nie že odpor, ale vzdialenosť k nemu a nejakým spôsobom ho nevnímam až tak ako svoj projekt, ale skôr ako povinnosť, nejakú rutinu. Lepšie sa mi robili latinizmy, bol to pre mňa prínosnejší projekt a celkovo aj prínos do vedeckej komunity, aj keď nie nejako veľmi, ale predsa len, mala nejakú výskumnú hodnotu. No a difúzia je viac-menej len overovanie známych faktov. Pre mňa, aj keď to nebol môj vybraný odbor, bola história zaujímavejšia.
Bolo to pre teba náročné?
Samostatná SOČ-ka nie je nejakým špecifickým spôsobom ťažká. Samozrejme, zaberie to čas, ale myslím si, že to zaberie omnoho menej času navyše, ako si ľudia zvyčajne myslia a každý, koho by zaujímal nejaký projekt, je schopný a ochotný obetovať kúsok svojho voľného času. Je to naozaj minimum. Dajme tomu, že niekedy aj jeden víkend. A pokiaľ je ten projekt už pripravený, naozaj netrvá dlho spísať ho. Robiť dve SOČ-ky je náročnejšie, ale tiež sa to dá urobiť. Dá sa to rozložiť tak, aby to nebolo náročné. Hlavne záleží na time-managemente a ako to človek zvládne, ale myslím si, že s jednou SOČ-kou by nemal problém nikto.
Koľko ti približne trvala príprava? Pripravoval si sa nejako špeciálne?
Pri každej práci som mal konzultantov. Môžu to byť učitelia z našej školy alebo niekto iný, ktorí, samozrejme, pomôžu. Hlavne si treba nájsť dobrého konzultanta, no človek to dokáže zvládnuť aj sám. Záleží to aj od toho, aký ťažký projekt si človek vyberie.
Ako si si rozdelil prácu v rámci času?
Samozrejme, mal by som povedať, že treba priorizovať školu, ale reálne som viac času strávil pri SOČ-ke ako pri školských povinnostiach. Čo sa týka rozdelenia času, nie je to veľmi veľký problém. Rozhodol som sa začať so SOČ-kou, ktorá mi bola bližšia, ktorú som už poznal lepšie, v mojom prípade to bola difúzia, tú som bol schopný napísať asi za jeden víkend. No tá druhá trvala o niečo dlhšie, približne dva týždne. Tam to bolo zaujímavé robiť to od začiatku.
Čo bolo najzložitejšie? Či už počas práce, alebo záverečnej obhajobe?
Myslím si, že je rozdiel medzi tým, čo bolo najťažšie a tým, čo zabralo najviac času. Povedal by som, že pre mňa je samotné prezentovanie súťaže komplikovanejšie ako samotná príprava, ale všetko sa dá zvládnuť. Pre mňa bolo najzložitejšie samotné prezentovanie, aj keď som ho už mal natrénované, no, samozrejme, je to individuálne.
Čo by si odporučil ľuďom, čo chcú začať robiť SOČ?
Prvá a jedna z najhlavnejších vecí je, aby si vybrali tému, ktorá je im blízka, lebo celé sa to odvíja od toho, že budú tráviť čas, nejakú dlhšiu dobu s niečím, čo by ich malo naozaj zaujímať a nemalo by im prekážať, že s tým budú tráviť čas, že im to nebude spôsobovať s postupom času odpor.
Určite to odporúčam, každá skúsenosť navyše sa vždy oplatí, ale dopredu sa treba rozhodnúť, či je to tá správna súťaž, pretože v dnešnej dobe je veľmi veľa rôznych súťaží, na ktoré sa niekedy oplatí prihlásiť viac – z niektorých sú lepšie odmeny pre súťažiaceho.
Medzi rady pre ľudí, čo robia SOČ-ku, patrí vedieť spísať veľakrát to isté. Človek sa musí oboznámiť so štruktúrou, ako sa píše SOČ-ka, ktorá musí mať pevnú štruktúru, čo a ako písať a v akom čase, v akom rode a v akom tvare, je veľmi dobré sa toho držať a dodržiavať to. Treba vedieť rozdiel medzi diskusiou a záverom, taktiež rozdiel medzi ostatnými časťami. Pre niekoho, kto to píše prvýkrát, nemusí byť jednoduché rozlíšiť odlišnosti. Všetko sa dá zvládnuť, keď sa to zjednoduší na úplné základy, keď sa dodržujú pravidlá a základy, napríklad, dajú sa nájsť aj na našej stránke školy.
A na záver si myslím, že je najlepšie, ak počas prvej práce spolupracuje s niekým ďalším. Napísať samotnú prácu nie je problém aj pre jedného, ale zorientovať sa v úvodných pokynoch a dodať finálnu celistvosť je vždy ľahšie s dvomi alebo viacerými členmi.